Keďže som si túto tému vymyslel, tak ju aj dokončím.
Ako sa hovorí, někdo má rád vdolky, jiný holky... ja mám radšej menej frekventované, aj keď o niečo dlhšie a pomalšie cesty, preto som si vyskúšal trasu, ktorú popisujem v mojom prvom príspevku tohto vlákna a s mojím výberom som spokojný.
Zo Žiliny vyrážame v piatok 20. júna o 17. hodine smer Martin a vo Vrútkach sa asi 10 minút zdržíme v kolóne, ale ako sa neskôr ukáže, bolo to jediné neplánované zdržanie za celú cestu.
Cesta cez Kremnicu, Žiar nad Hronom, Žarnovicu, Kálnu nad Hronom do Štúrova v pohode, tých 213 km sme zdolali za 3 hodiny 10 min. aj s 10 min. prestávkou v Kremnických Baniach. Táto cesta je frekventovaná len v úseku ZA - MT a ZH - Nová Baňa, kde ide po hlavných ťahoch, inak sa ide po nie frekventovaných cestách 1. triedy. Medzi Žarnovicou a Novou Baňou po rýchlostnej ceste R1 si to fičíme dokonca 130 - 140.
V Štúrove máme do 20:50 prestávku na vyvenčenie psa a nabratie síl na najhorší úsek - prejazd do Ostrihomu a potom po miestnych cestičkách cez Pilisjászfalu, Tinnye, Perbál, Zsámbék na maďarskú diaľnicu M1. Sú to miestne okresky, miestami rozbité, ale Maďarsko je povestné tým, že aj na tých najrozbitejších cestách sú obrovské zelené smerové cedule, takže neblúdime. Akurát kvôli jednej zelenej ceduli skrytej v zeleni prehliadneme odbočku a tak na M1 prichádzame o jednu križovatku bližšie k Budapešti, pri obci Biatorbágy. Tých 52 km zo Štúrova na diaľnicu M1 nám trvalo hodinu, ale po zaplatení poplatku za diaľnicu na pumpe v Biatorbágy už vyrážame na M1, po pár kilometroch to stáčame doprava na M0 a o chvíľu zase doprava na M7 smer Letenye. Trochu nezvyklé je, že v Maďarsku majú smerové tabule opačne farebne rozlíšené - na diaľniciach modré a na ostatných cestách zelené.
Maďarská diaľnica M7 z Budapešti je dosť plná, vyzerá to, že v piatok večer sa Budapešť sťahuje k Balatonu. Ale ide sa bez problémov - v ľavom pruhu 130 - 140, len občas sa niekomu netrpezlivejšiemu uhýbam do pravého.
Na maďarsko - chorvátsku hranicu prichádzame o polnoci, po chvíli strávenej na hranici a polhodinovom odpočinku vyrážame na chorvátsku diaľnicu. Tá je až do Zagrebu takmer prázdna, za Zagrebom sa náš smer spája s prúdom dovolenkárov prichádzajúcich "klasickou" trasou od Slovinska a od tejto chvíle ideme v húfe dovolenkovaniachtivých smer Dalmácia. Cestou predbiehame jeden český autobus za druhým, obávané tunely Mala Kapela a Sveti Rok sú v pohode prejazdné maximálnou povolenou rýchlosťou 80 km/h a za Svetim Rokom na nás okolo štvrtej hodiny rannej zrazu dýchne prímorská horúčava. Pozriem na teplomer - zatiaľčo pred tunelom ukazoval 12 stupňov, za ním ukazuje 24!
Do Zadaru aj s ďalším odpočinkom aa tankovaním prichádzame o piatej ráno, čiže po 12 hodinách a 900 km cesty. Už nás čaká len trajekt na Dugi otok, ktorý odchádza o 7:30 a potom už dovolenka!
Späť sme uvažovali aj nad tým, že pôjdeme klasicky cez Rakúsko, ale mám akúsi nevysvetliteľnú averziu voči tejto ceste, snáď preto, že tak jazdí väčšina, a tak ideme rovnakou cestou, ako sme prišli. Vyrážame v nedeľu 29. júna skoro ráno vzhľadom na to, že trajekt do Zadaru ide o 7:00 a potom až o 16:30.
V Zadare sme teda o 8:30 a pretože je nedeľa, volíme "starú" cestu č.1, aby sme zbytočne nestáli v kolónach pred tunelmi na diaľnici. Podľa dopravných hlásení chorvátskeho rozhlasu (mimochodom aj v angličtine) sa žiadne kolóny nekonajú, ale aj tak neľutujeme. Cesta č.1 je v dobrom stave, s minimálnou premávkou a pre mňa oveľa príjemnejšia než po diaľnici. Časť tejto cesty je dokonca štvorprúdovka, na ktorej sme úplne sami!
V Karlovaci sa okolo poludnia pripájame na diaľnicu A1 a už ideme domov rovnakou cestou, ako sme prišli. Na chorvátsko - maďarských hraniciach takmer bez zdržania, Chorvát len kýve z okienka rukou, nech ideme ďalej, Maďarka sa pozrie na občianky a pošle nás ďalej.
Na hranici sme nevideli, že by sa dalo zaplatiť za diaľnicu, a tak niekoľko kilometrov absolvujeme v obavách, či na nás nevybehnú maďarskí policajti, ale potom vidíme odbočku k motorestu so symbolom "Vignette - Mátrica", tam platíme za diaľnicu a potom si to už frčíme spokojne smerom na Budapešť. Prejazd tých cca 30 nedokončených km mimo diaľnice je bez problémov.
Pred Budapešťou premávka hustne, je vidieť že sa Maďari v nedeľu poobede vracajú od Balatonu zase domov, ale je to v pohode, pretože asi 60 km pred Budapešťou je diaľnica trojpruhová. Len občas sa premávka spomalí asi na 80 km/h, ale ináč sa to valí maximálkou. Potom opäť pred Budapešťou taktický ústup na M0, na M1 a tentoraz na správnom výjazde podľa veľmi dobrého zeleného značenia smer Zsámbék, Perbál, Tinnye a Ostrihom.
V Štúrove si dávame okolo siedmej dobrú večeru s výhľadom na ostrihomskú katedrálu a potom nás čaká už len posledných 200 km a tri hodinky domov.
Nechcem porovnávať túto trasu s inými, ale mne sa páčila - nemám totiž z nejakých nevysvetliteľných dôvodov (futbal? Slovinci?) rád cestu cez Rakúsko a cez Bratislavu a maďarské cesty od Bratislavy smerom na Chorvátsko mimo diaľnice ma tiež veľmi nelákajú. Diaľnice Žilina - Bratislava mám tiež v priebehu roka plné zuby.
Takže ja som so svojím výberom spokojný a ostatným želám rovnako šťastný výber optimálnej trasy.
Dovolenke zdar!
